Ako vznikla značka uniki

Odmalička som rada vyrábala veci..nazývala som ich Špeciveci. Babrala som sa v hline, vyšívala, modelovala, lepila, strihala.  

Viedla ma k tomu moja babka, ktorá mňa i môjho brata naučila vyšívať. Do ničoho nás netlačila ani sme nemuseli dbať na dokonalé prevedenie. Nikto nejásal a naša tvorba neputovala instagramom všetkým tetkám. Jednoducho nám dala do ruky ihlu a niť, pustila v TV Pohotovosť (po maďarsky, takže sme nič nerozumeli) a...to bolo celé. Len tak sme sedeli a vyšívali. Časom som sa chcela naučiť štrikovať s čím mi pomohla aj moja teta. Prvý šál mal asi meter (lebo som nedočkavá) a milión dier. Ale tešila som sa mu.

Nasledovalo obdobie ticha. Škola, štúdium. Kreativita posunutá do úzadia a energia smerovaná do kníh. No a potom som si našla muža, presťahovali sme sa do podnájmu a už to išlo. Zase som začala vyrábať a skrášľovať náš bytík.

A ako som sa dostala ku koberčekom?

Absolútne prirodzene. Náš byt má veľmi malú toaletu, do ktorej sa nám nezmestí bežný koberček. Je to však jediná miestnosť bez podlahového kúrenia, a tak som asi rok vkuse nadávala na omrznuté nohy pri "cikaní". Jedného dňa som sa naštvala, našla vlnu, našla ihlice a uplietla môj milovaný prototyp :) Dodnes ho máme, denne ho používame, pravidelne ho perieme a stále ho ľúbime :)